Pekný večer prajem! :) Dnes vám prinášam príspevok z nášho skvelého výletu do Pamukkale! :) Kto by to bol čakal, že za jeden výlet sa dá spraviť také nespočetné množstvo fotiek! Mám ich asi milión! A je veľmi ťažké vybrať len pár fotiek a podeliť sa o ne s vami. Vopred upozorňujem, že ich bude veľa! :D Samozrejme vás nezaplavím všetkými hneď naraz, no určite čakajte aj photo diary! :)

Výlet stál naozaj za to ako som už spomínala. Dokonca aj tá 5 hodinová cesta, ktorú sme absolvovali. Áno, čítate správne, nepomýlila som sa...bolo to 5 hodín. :D Čo však človek nespraví, keď chce vidieť pamiatku UNESCO všakže? Alebo som jediná? :D Každopádne som za ten výlet veľmi vďačná a bolo to spestrenie celej dovolenky. Nie som celkom ten typ čo vydrží 10 dní len ležať na pláži na slnku. Cesta našťastie ubehla celkom rýchlo. Mali sme 2 zastávky + trošku stresujúci zážitok k tomu! :D Začnem tým príjemnejším. ;)

Naša prvá zastávka bola v malo tureckom obchodíku, kde predávajú oriešky. Nič by na tom nebolo zvláštne, keby sme sa nedozvedeli, že turecká orieškáreň, ktorá dodáva oriešky do toho obchodu, jeme v čokoláde Milke! Dali nám ochutnať pár rôznych druhov. Boli naozaj skvelé s rôznymi príchuťami ako cappucino, čokoláda, ďalšie boli so sezamom a medom..no lahôdka a už aj sme všetci kupovali na kilá domov! :D

Naša ďalšia zastávka bola v koberciarni, keďže Turci sú známi výrobou kobercov. Videli sme 2500 rokov starý koberec alebo ako ženy vyrábajú taký koberec. Ďalej prehliadka pokračovala ukážkou neuveriteľne krásnych kobercov, ktoré vyrábajú. Bola som úplne očarená naozaj boli nádherné! Dokonca nám ukázali aj kolekciu od Versace! Musím priznať, že to ma dostalo najviac. Samozrejme koberce sme si mohli od nich aj zakúpiť avšak jeden stál aj 1500 eur a to ešte nehovorím o najvyšších cenách. 

Spomínaný 2500 rokov starý koberec :)

No a napokon nás čakalo samotné Pamukkale. Posledná a najhlavnejšia časť výletu. Tesne pred cieľom, kde sme mali doraziť našim pomenším autobusíkom sme zrazu zastali. Autobus nechcel ísť. Tak si to predstavte. Ostať na tureckej diaľnici uprostred obeda v 40 stupňovej horúčave. Celá skupinka pod jedným stromom,kde sme si našli aspoň ako taký tienik. Našťastie sa vodičom podarilo autobus spojazdniť aspoň do príchodu cieľa a zavolali nás dnu. Poviem vám, že nikomu sa tam veľmi ísť nechcelo, keďže sme predtým videli ako sa parí z motora a podobne. Nakoniec sme to všetko zvládli naobedovali sa a išli k samotným travertínom.

Človek má pocit, že je na Sibíre a nie v horúcom Turecku :)

Kto nemá tušenie čo je to travertín, tak je to druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Bolo to tam proste neskutočne krásne! Tieto travertíny sa nachádzajú v historickom mestečku Hierapolis. Bolo to kúpeľné mesto, kde chodievali len tí najbohatší páni. Bohužiaľ existovalo len do 14. storočia. Potom prišlo zemetrasenie a z krásneho mestečka ostali už len ruiny. Mestečko však vôbec nestratilo svoje čaro. Práve naopak. Ja osobne som sa tam cítila neskutočne. Bolo to až také zvláštne, že v dávnych dobách tam chodievali páni a bolo to normálne mesto. Je tam dokonca aj starý cintorín. A samozrejme, čo ma uchvátilo najviac bolo obrovské koloseum alebo akropola? Nie som si celkom istá ako to mám pomenovať, no v tých dobách sa tam odohrávali tragédie, komédie alebo rôzne hry či súboje. Tam bol ten zvláštny pocit asi najsilnejší. Celá tá atmosféra bola zvláštna. Ten pocit, že pred stovkami rokov niekto sedel presne na tom istom mieste, kde teraz ja a pozeral sa na nejakú tragédiu alebo súboj. Pôsobí to všetko veľkolepo.

No a čerešnička na torte je určite bazén, ktorý v tých dobách postavili pre Kleopatru. Mali sme dokonca možnosť sa tam okúpať. Odtiaľ mám však len jedinú fotku, pretože bazén bol plný turistov a akosi zrazu strácal svoje čaro. Našťastie sa mi podarilo zachytiť aspoň jednu fotku, kde akurát nik nebol. Takisto tu nájdete aj múzeum, za ktoré si už však musíte priplatiť. Tam sa nachádzajú rôzne predmety, ktoré našli v mestečku. Ja však nie som moc na múzeá. Oveľa radšej mám históriu, ktorú môžem vnímať oveľa hlbšie a dotknúť sa jej. Úžasné bolo, že sme sa mohli po starovekom mestečku prechádzať krížom krážom, skákať cez ruiny a sochy. Čo len chcete. Proste prejsť sa dejinami. :))

Stará hrobka. V tých časoch si na náhrobky vždy dávali symbol ženy, ktorá mala z vlasov ako keby chápadlá. Bola to vraj strážkyňa všetkých mŕtvych. Tu je už vidno len náznaky symbolu, keďže kus kameňa už odpadol.